Predstavitelia realizmu

1.1.
      Anglická literatúra


          Charlotte Brontëová : Jana Eyrová (1847)- romanticko-realistický príbeh siroty, jej lásky i prekážok, s ktorými sa musela vysporiadať


          Emily Brontëová : Búrlivé výšiny (1847)- na pozadí romantickej scenérie realisticky zobrazuje vzťahy medzi ľuďmi na ang. vidieku. Lásku, čisté ľudské vzťahy strieda nenávisť, nevraživosť a pomsta. Autorke sa podarilo preniknúť do psychiky svojich hrdinov a vyjadriť protest proti potláčaniu citov, útlaku a pokrytectvu


          Charles Dickens : Pamäti klubu Pickwickovcov (1836-1837)- Anglicko 19.storočia. Vo voľne pospájaných príbehoch zobrazuje putovanie pána Pickwicka a jeho troch priateľov po ang. vidieku so zámerom lepšie poznať život. Je to typ dobráka, čudáka, ktorý chce naprávať krivdy, ale pretože je nepraktický rojko, často sa dostáva do komických situácií. Opisy jeho dobrodružstiev sa striedajú s kritikou ang zákonodarstva a sociálnej nespravodlivosti


         
       : Oliver Twist (1838)- román, ktorý je obžalobou ang zaostalosti v sociálnych otázkach. Na osudoch osirelého chlapca, prežívajúceho veľa trpkosti a ponižovania vniká do prostredia najbiednejších londýnskych vrstiev


         
         : David Copperfield (1850)- román s autobiografickými črtami – postavenie a osudy detí v živote


         
       : Malá Doritka (1857)- skromná a pracovitá Anny (Doritka) je oporou rodiny, ktorej príliš sebavedomý otec sa dostane do väzenia pre dlžníkov

1.2.
      Francúzka literatúra


          Stendhal (Henri Beyle) : Červený a čierny (1830)- román, zobrazujúci pomery vo Francúzku 19.st


          Honoré de Balzac : Ľudská komédia (okolo 90 románov)


          Štúdie mravov – sociálne účinky (r Gobseck, r Otec Goriot)


          Filozofické štúdie – príčiny spoločenských síl (r Šagrénová koža)


          Analytické štúdie – princípy všetkého diania vo svete ( Fyziológia manželstva)


          Gustave Flaubert : Pani Bovaryová (1856)- Hrdinka, žena vidieckeho lekára, romanticky túži po veľkej láske. Jej milenci ju len využívajú a opúšťajú, keď nemá peniaze. Pretože sa nechce stať úžerníkovou milenkou, konči život samovraždou. Manžel, ktorý až po jej smrti zistí neveru, postupne chradne a zomiera. Ich dcéra sa dostáva do sirotinca.


         
         : Citová výchova (1869)- nenaplnená láska študenta k vydatej žene


          Guy de Maupassant : Miláčik (1855)- zobrazuje mladého karieristu, ktorému ženy pomôžu vyšvihnúť sa z biedneho prostredia do vládnych kruhov

1.3.
      Ruská literatúra


          Nikolaj Vasilievič Gogoľ : Peterburské poviedky (1842)- malý nenápadný ľudia, úradníci


         
         : Revízor (1836)- pranieruje mestských predstaviteľov, ich úplatkárstvo, hrabivosť a strach pred odhalením. Komédia predstavuje „smiech cez slzy“


         
         :Mŕtve duše (1842)


          Ivan Sergejevič Turgenev : Otcovia a deti ( 1862)- generačný konflikt statkárskej aristokracie a revolučno-demokratickej inteligencie. Hlavným motívom je úloha človeka v spoločnosti, láska k vlasti a k materinskému jazyku


          Fiodor Michajlovič Dostojevskij : Biedni ľudia (1845)- sociálno-psychologický román, napísaný vo forme listov dvoch osamelých, opustených ľudí – chudobného úradníka a siroty. Román je kritikou sociálnych protikladov v Rusku


         
         : Zápisky z mŕtveho domu (1862)- vo forme denníka zobrazil osudy ľudí, ktorí sa dostali do vyhnanstva na Sibír. Je to sugestívna výpoveď o správaní človeka v hraničných situáciách


         
         : Zločin a trest (1866)- na postave hl hrdinu Raskoľnikova si všíma rozpoltenosť ľudskej duše. Hrdina rozdeľuje ľudí na dve kategórie – na neobyčajných, ktorých poslaním je vládnuť, a na obyčajných, ktorí sa musia podriaďovať neobyčajným. Pod vplyvom tejto teórie hrdina zavraždí starú úžerníčku a neplánovane aj jej sestru. Raskoľnikov však ideologicky nie je presvedčený o svojej vine. Neskôr si to však uvedomí a je odsúdený na nútené práce vo väzení.


         
         : Idiot (1868)- hrdina chce prekonávať zlo láskou. Jeho snaha pomôcť však stroskotáva.


          Lev Nikolajevič Tolstoj : Jasnopolianske zápisky – kronika Tolstého života


         
         : Vojna a mier (1863-1869)- zobrazil život vyššej ruskej spoločnosti v prvej tretine 19.st. Román je aj opisom vojen s Napoleonom za hranicami Ruska, vpádu Franc do Ruska…


         
         : Anna Kareninová ( 1878)- „Moja je pomsta, moja je odplata!“ Román je psychologickou sondou do vnímavej ženskej duše, ale aj obrazom Ruska druhej polovice 19.st.


          Anton Pavlovič Čechov – písal krátke prózy. Odhaľuje antihumánnosť spol. pomerov a odsudzuje prejavy morálneho meštiactva (Chameleón, Smrť úradníka, Izba číslo 6, Vaňka)

1.4.
      Nemecká literatúra


          Gerhart Hauptman : Bobrí kožuch (1893)- rôzne vrstvy pruskej spoločnosti

1.5.
      Nórska literatúra


          Henrik Ibsen : Nora (1879)- boj za emancipáciu žien


          Björnstjerne Björnson : Rukavička (1883)- hlásal rovnoprávnosť žien a statočnosť v podnikaní

1.6.
      Poľská literatúra


          Henryk Sienkiewicz : Pán Wołodyjowski (1887-1888)- z histórie Poľska 17.storočia


         
         : Quo Vadis (1896)- z obdobia Nerónovho Ríma – zobrazuje úpadok pohanského Ríma a prenasledovanie kresťanov, ktorých viedli apoštoli Peter a Pavol

1.7.
      Česká literatúra


          Jan Neruda : Hřbitovní kvítí ( 1857)- básnická zbierka


         
         : Povídky malostranské (1878)- obraz starosvetského prostredia na Malej Strane


          Alojs Jirásek : Psohlavci (1884)- boj Chodov za zdedené práva